Glykémia je hladina cukru v krvi. Stanovuje sa zo vzorky venóznej (žilovej) alebo kapilárnej krvi (napr. z končeka prsta) v laboratóriu alebo glukomerom. Medzi oboma vyšetreniami môžu byť rozdiely aj 1 mmol/l. Pri meraní glykémie glukomerom môže byť odchýlka medzi meraniami 20 %.
Glykémia sa stanovuje ráno nalačno alebo v rôznom časovom odstupe po požití jedla, obvykle 90 až 120 minút po jedle.
Pre zmenu liečby sa lekár rozhoduje zvyčajne až po nameraní viacerých (3 a viac) zvýšených hodnôt cukru. Liečba sa upravuje aj pri nízkych hodnotách hladiny cukru, pri príznakoch a pocitoch hypoglykémie.
Glykémia nalačno nám ukazuje hodnoty cukru v krvi po 8-hodinovom období bez príjmu potravy. Pri liečenej cukrovke
Glykémia po jedle, tzv. postprandiálna glykémia (PPG), nám ukazuje, ako sa organizmus diabetika vyrovnal s príjmom jedla:
Hodnoty, ktoré pacient nameria v celodennom glykemickom profile, by sa teda mali pohybovať ideálne medzi 4 až 9 mmol/l, bližšie ku 4 mmol/l pred veľkým jedlom (raňajky, obed, večera) a bližšie k 6 mml/l 90 minút po jedle.
Hodnoty medzi 4 až 9 mmol/l v priebehu celých 24 hodín chránia pacienta pred vznikom diabetických komplikácií.
Glykemický profil je stanovenie viacerých meraní glykémie v priebehu dňa.
Veľký glykemický profil (8-bodový profil) je meranie glykémie nalačno, 2 hodiny po raňajkách, pred obedom, 2 hodiny po obede, pred večerou, 2 hodiny po večeri, pred spaním a o 3.00 hod.
Z praktických dôvodov si veľa ráz vystačíme so 4-bodovým glykemickým profilom nalačno, 2 hodiny po raňajkách, 2 hodiny po obede, 2 hodiny po večeri.
Glykozúria je vylučovanie cukru močom. Hranica glykémie, pri ktorej sa začína cukor vylučovať do moču, je od 10 mmol/l.
V tehotenstve je glykozúria nižšia, v pokročilom veku vyššia. Pri dobre liečenej cukrovke sa cukor v moči nevyskytuje. Cukor v moči si môže pacient merať aj sám pomocou testovacích prúžkov.
Zvýšené množstvo cukru v moči svedčí o nedostatočnom liečení ochorenia. Jednorazová prítomnosť cukru v moči 3 – 5 hodín po jedle svedčí o diétnej chybe alebo príjme neprimerane veľkého množstva jedla. V súčasnosti sa uprednostňuje meranie glykémie pomocou glukomera.
Acetón sa za normálnych okolností v moči nenachádza. Jeho prítomnosť svedčí o blížiacej sa alebo o veľmi vážnej akútnej komplikácii cukrovky. Jeho meranie má význam hlavne u diabetikov 1. typu, u ktorých sa vyskytuje v období neuspokojivej kompenzácie alebo ketoacidózy. Vyšetrenie sa odporúča v prípadoch, keď hladina glykémie meraná ambulantne alebo glukomerom presiahne hodnoty 15 mmol/l. Meria sa v moči pomocou špeciálnych prúžkov, podobných ako na meranie glykozúrie. Pozitívny nález acetónu je signálom na rýchle vyhľadanie lekárskej pomoci, najlepšie v diabetologickej ambulancii. Acetón v moči môže byť prítomný v menšom alebo väčšom množstve aj pri dlhotrvajúcom hladovaní alebo vracaní.
Glykovaný (glykozylovaný hemoglobín), tiež HbA1c, nám ukazuje, koľko glukózy sa v uplynulom období 8 – 12 týždňov naviazalo na farbivo červených krviniek – hemoglobín.
Je obrazom priemerných hodnôt glykémie za celé uplynulé obdobie – minimálne mesiac, teda je obrazom kompenzovanosti diabetu. Ak hodnoty glykémie veľmi kolíšu alebo ak máva pacient stavy hypoglykémie, výsledok je skreslený. Vyšetrenie môže spraviť iba špecialista-diabetológ.
Vyšetrenie prebieha jedine pri návšteve diabetologickej ambulancie alebo v zdravotníckom zariadení.
Cieľové hodnoty HbA1c sa stanovujú individuálne. Pri hodnotách nad 7,0 % sa zvyčajne uvažuje o zmene liečby. Pacientom sa odporúča, aby si spočítali, aké dlhé obdobie počas ochorenia mali hodnotu HbA1c pod 7 a aké dlhé obdobie to bolo nad uvedenou hodnotou. Od hodnoty 7 sa vyvíja poškodenie organizmu.
Z lipidových ukazovateľov (krvné tuky) sa vyšetruje hladina celkového, LDL- a HDL-cholesterolu a hladina triacylglycerolov
Celkový cholesterol a LDL-cholesterol nám ukazujú mieru rizika aterosklerotických komplikácií (t. j. komplikácií z dôvodu tzv. kôrnatenia tepien), ktoré sú príčinou úmrtí u viac než 60 % pacientov s diabetom 2. typu.
Ide najmä o infarkt srdcového svalu, mozgovú príhodu a uzáver tepien dolných končatín aterosklerotickým procesom.
Hodnoty lipidov sa stanovujú v diabetologickej ambulancii hneď po zistení ochorenia, najmenej raz za rok alebo podľa potreby častejšie, hlavne pri zvýšenej hladine lipidov.
Zníženie celkového plazmatického cholesterolu o 10 % sa následne spája s 25 % redukciou výskytu koronárnej choroby srdca po piatich rokoch a pokles koncentrácie LDL-cholesterolu o 1 mmol/l sprevádza menší výskyt koronárnych príhod o 20 %. Každé zvýšenie HDL o 0,02 mmol/l znižuje úmrtnosť o 2 – 3 %, zvýšenie triacylglycerolov o 1 mmol/l zhoršuje relatívne riziko na 1,32, teda o 30 %.
Kreatinín je vedľajším produktom svalového energetického metabolizmu. Čistí sa obličkami. Stanovenie kreatinínu v moči má význam pri posudzovaní glomerulovej filtrácie a sledovaní priebehu obličkových ochorení. Glomerulárna filtrácia, teda filtrácia plazmy (krvi) obličkami, sa stanovuje výpočtom. V súčasnosti sa používa výpočet MDRD (Modification of Diet in Renal Disease). Do úvahy sa berie pohlavie, kreatinín, rasa, telesná hmotnosť a výška.
Albuminúria je prítomnosť bielkoviny albumínu v moči, ktorý sa za normálnych okolností v moči nenachádza. Je to veľmi malá bielkovina. Ak je odpad albumínu do moču menej než 30 mg/deň, nepoukazujte to na žiadne ochorenie. O proteinúrii hovoríme vtedy, ak je odpad albumínu do moču väčší než 300 mg/deň, o mikroalbuminúrii hovoríme, ak je odpad 30 – 300 mg/deň. U pacientov, u ktorých sa vyvíja diabetická nefropatia, stúpa vylučovanie albumínu do moču v pásme mikroalbuminúrie. Mikroalbuminúria je aj ukazovateľ generalizovanej cievnej choroby a často sa spája s cievnymi príhodami a ochorením srdca. Závažnosť poškodenia obličiek sa stanovuje pomerom albumín/kreatinín. U mužov je norma do 2,5 mg/mmol, u žien do 3,5 mg/mmol. Na vyšetrenie nie je potrebné moč zbierať, stačí vzorka prvého alebo druhého ranného moču.
TSH – tyreostimulujúci hormón. Uvoľňovanie hormónu riadiaceho činnosť štítnej žľazy, TSH, má nadradené centrum v mozgu. TSH priamo ovplyvňuje tvorbu hormónu štítnej žľazy. Stanovenie TSH slúži ako vstupné vyšetrenie, ktorým sa zisťuje ochorenie štítnej žľazy. Aj veľmi malé zmeny v koncentrácii hormónu štítnej žľazy spôsobujú významné zmeny v hladine TSH, preto je TSH veľmi citlivým parametrom. Často sa vyšetruje aj pri poruchách metabolizmu tukov.
Parameter |
Kompenzácia |
||
výborná |
uspokojivá |
neuspokojivá |
|
glykémia (mmol/l) |
4,0 – 6,0 |
6,0 – 7,0 |
> 7,0 |
po 1,5 – 2 hod. po jedle |
5,0 – 7,5 |
7,5 – 9,0 |
> 9,0 |
HbA1c (% DCCT) | < 6,5 |
6,5 – 7,5 |
> 7,5 |
cholesterol (mmol/l) | < 4,5 |
4,5 – 5,0 |
> 5,0 |
LDL-cholesterol | < 2,2 |
2,2 – 3,0 |
> 3,0 |
HDL-cholesterol | > 1,2 |
0,9 – 1,2 |
< 0,9 |
krvný tlak (mmHg) |
< 130 |
130 – 140 |
> 140 |
index telesnej hmotnosti (BMI) |
21 – 25 |
25 – 27
|
> 27 |
mikroalbuminúria mg/deň |
< 30 |
30 – 00 |
> 300 |
albumín/kreatinín |
< 2,5 muži < 3,5 ženy |
2,5 – 35 muži 3,5-35 ženy |
> 35 |
Zdroj: Mokáň, M., Martinka, E., Galajda, P.: Diabetes mellitus a vybrané metabolické ochorenia. Martin 2008.