Laboratórne výsledky pri diabetologickom vyšetrení

Podľa mechanizmu účinku rozdeľujeme perorálne antidiabetiká do niekoľkých skupín:

• Biguanidy – Predstaviteľom je metformín. Lieky sú dostupné pod názvom Glucophage, Metformin, Normaglyc, Siofor, Stadamet. Znižujú tvorbu glukózy, zvyšujú využitie glukózy svalmi a potláčajú chuť do jedla. Používajú sa ako prvé. Sú základom liečby. Užívajú sa s jedlom, zníži sa tým riziko nežiaducich účinkov. Používajú sa na samostatnú liečbu alebo spolu s inými tabletami alebo s inzulínom. Niekedy sa po nich mení chuť v ústach, vyskytuje sa hnačka alebo zápcha. Tieto nežiaduce účinky je potrebné nahlásiť lekárovi. V tomto prípade Vám vyberie inú liekovú formu alebo iný liek. Liek na cukrovku potrebujete, nečakajte do budúcej kontroly. Pri liečbe metformínom sa do žily nesmie dostať jódová kontrastná látka. Jód je súčasťou liekov, čo sa podávajú do žily pri röntgenovom (RTG) vyšetrení alebo vyšetrení počítačovou tomografiou (CT). Dva dni pred operáciou sa liek vysadzuje. Do liečby sa pridáva, keď pacient začína jesť. Pri zníženej funkcii obličiek sa liek vysadzuje.
• Deriváty sulfonylmočoviny – Predstaviteľmi sú gliklazid (Gliklazid, Gliclazid, Diaprel), glibenklamid (Mininil), gliquidon (Glurenorm), glimepirid (Amaryl, Glimepirid, Oltar), glipizid (Minidiab, Glucotrol). Podporujú vylučovanie telu vlastného inzulínu z podžalúdkovej žľazy. Účinne znižujú hladinu cukru v krvi, ale vzniká pri nich riziko hypoglykémie. Glibenklamid sa neodporúča užívať vo veku nad 65 rokov pre riziko hypoglykémie. Lieky sú menej šetrné k B-bunkám, čo po určitom čase môže viesť k postupnému vyčerpaniu ich funkcie. Pri tejto liečbe sa môže zvýšiť hmotnosť, najčastejšie o 2 kg.
• Glinidy – Predstaviteľom je repaglinid (NovoNorm). Inzulínové sekretagogá podporujú vylučovanie inzulínu z B-buniek, ovplyvňujú glykémiu najmä po jedle.
• Tiazolidíndióny – Predstaviteľom je pioglitazón (Actos). Tieto lieky zlepšujú inzulínovú rezistenciu, zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín a znižujú tvorbu glukózy v pečeni, čím dlhodobo zlepšujú hladinu cukru v krvi, a tým aj úpravu cukrovky. Okrem týchto účinkov zlepšujú profil tukov v krvi. Pri užívaní sa musí sledovať prítomnosť krvi v moči. Pri jej objavení sa je potrebné pátrať po príčine. Po lieku sa zvyčajne priberá.
• Inhibítory DPP4 – Pôsobia tak, že zvyšujú hladinu hormónu tvoriaceho sa v čreve, ktorý pôsobí na B-bunky. Zvlášť citlivým spôsobom zvyšujú hladinu telu vlastného inzulínu. Liečba je veľmi bezpečná, takmer sa nevyskytuje hypoglykémia. Sú dostupné v liekovej forme tabliet aj injekcií. Tabletové lieky sú s liečivami linagliptin (Trajenta), saxagliptin (Onglyza), sitagliptin (Januvia), vildagliptin (Galvus), možné sú tiež ich kombinácie s metformínom (Jentadueto, Janumet, Eucreas). Injekcie sú účinnejšie a navyše spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a pohyb čriev. Pacienti chudnú, pokles hmotnosti je 4 – 5 kg. Niekedy sa počas liečby vyskytuje pocit na vracanie. Patria sem liečivá exenatid (Byetta), exenatid podávaný raz týždenne (Bydureon) a liraglutid (Victoza).
• Inhibítory spätného vychytávania glukózy – Zabraňujú vstrebávaniu cukru z moču. Očakáva sa pri nich okrem úpravy cukrovky aj chudnutie. Nie sú zatiaľ dostupné.

Laboratórne výsledky pri diabetologickom vyšetrení

Glykémia je hladina cukru v krvi. Stanovuje sa zo vzorky venóznej (žilovej) alebo kapilárnej krvi (napr. z končeka prsta) v laboratóriu alebo glukomerom. Medzi oboma vyšetreniami môžu byť rozdiely aj 1 mmol/l. Pri meraní glykémie glukomerom môže byť odchýlka medzi meraniami 20 %.

Glykémia sa stanovuje ráno nalačno alebo v rôznom časovom odstupe po požití jedla, obvykle 90 až 120 minút po jedle.

Pre zmenu liečby sa lekár rozhoduje zvyčajne až po nameraní viacerých (3 a viac) zvýšených hodnôt cukru. Liečba sa upravuje aj pri nízkych hodnotách hladiny cukru, pri príznakoch a pocitoch hypoglykémie.

Glykémia nalačno nám ukazuje hodnoty cukru v krvi po 8-hodinovom období bez príjmu potravy. Pri liečenej cukrovke

• mala by byť nižšia ako 6 mmol/l,
• hodnoty glykémie nalačno medzi 6 až 7 mmol/l sú uspokojivé,
• hodnoty nad 8 mmol/l považujeme za neuspokojivé a vyžadujú si zmenu liečby.

Glykémia po jedle, tzv. postprandiálna glykémia (PPG), nám ukazuje, ako sa organizmus diabetika vyrovnal s príjmom jedla:

• hodnota by mala byť nižšia ako 7,5 mmol/l,
• hodnoty medzi 7,5 a 9,0 mmol/l sú uspokojivé,
• hodnoty nad 9,0 mmol/l sú neuspokojivé.

Hodnoty, ktoré pacient nameria v celodennom glykemickom profile, by sa teda mali pohybovať ideálne medzi 4 až 9 mmol/l, bližšie ku 4 mmol/l pred veľkým jedlom (raňajky, obed, večera) a bližšie k 6 mml/l 90 minút po jedle.

Hodnoty medzi 4 až 9 mmol/l v priebehu celých 24 hodín chránia pacienta pred vznikom diabetických komplikácií.

Glykemický profil je stanovenie viacerých meraní glykémie v priebehu dňa.

Veľký glykemický profil (8-bodový profil) je meranie glykémie nalačno, 2 hodiny po raňajkách, pred obedom, 2 hodiny po obede, pred večerou, 2 hodiny po večeri, pred spaním a o 3.00 hod.

Z praktických dôvodov si veľa ráz vystačíme so 4-bodovým glykemickým profilom nalačno, 2 hodiny po raňajkách, 2 hodiny po obede, 2 hodiny po večeri.

Glykozúria je vylučovanie cukru močom. Hranica glykémie, pri ktorej sa začína cukor vylučovať do moču, je od 10 mmol/l.

V tehotenstve je glykozúria nižšia, v pokročilom veku vyššia. Pri dobre liečenej cukrovke sa cukor v moči nevyskytuje. Cukor v moči si môže pacient merať aj sám pomocou testovacích prúžkov.

Zvýšené množstvo cukru v moči svedčí o nedostatočnom liečení ochorenia. Jednorazová prítomnosť cukru v moči 3 – 5 hodín po jedle svedčí o diétnej chybe alebo príjme neprimerane veľkého množstva jedla. V súčasnosti sa uprednostňuje meranie glykémie pomocou glukomera.

Acetón v moči (acetonúria)

Acetón sa za normálnych okolností v moči nenachádza. Jeho prítomnosť svedčí o blížiacej sa alebo o veľmi vážnej akútnej komplikácii cukrovky. Jeho meranie má význam hlavne u diabetikov 1. typu, u ktorých sa vyskytuje v období neuspokojivej kompenzácie alebo ketoacidózy. Vyšetrenie sa odporúča v prípadoch, keď hladina glykémie meraná ambulantne alebo glukomerom presiahne hodnoty 15 mmol/l. Meria sa v moči pomocou špeciálnych prúžkov, podobných ako na meranie glykozúrie. Pozitívny nález acetónu je signálom na rýchle vyhľadanie lekárskej pomoci, najlepšie v diabetologickej ambulancii. Acetón v moči môže byť prítomný v menšom alebo väčšom množstve aj pri dlhotrvajúcom hladovaní alebo vracaní.

Glykovaný (glykozylovaný hemoglobín), tiež HbA1c, nám ukazuje, koľko glukózy sa v uplynulom období 8 – 12 týždňov naviazalo na farbivo červených krviniek – hemoglobín.

Je obrazom priemerných hodnôt glykémie za celé uplynulé obdobie – minimálne mesiac, teda je obrazom kompenzovanosti diabetu. Ak hodnoty glykémie veľmi kolíšu alebo ak máva pacient stavy hypoglykémie, výsledok je skreslený. Vyšetrenie môže spraviť iba špecialista-diabetológ.

Vyšetrenie prebieha jedine pri návšteve diabetologickej ambulancie alebo v zdravotníckom zariadení.

Cieľové hodnoty HbA1c sa stanovujú individuálne. Pri hodnotách nad 7,0 % sa zvyčajne uvažuje o zmene liečby. Pacientom sa odporúča, aby si spočítali, aké dlhé obdobie počas ochorenia mali hodnotu HbA1c pod 7 a aké dlhé obdobie to bolo nad uvedenou hodnotou. Od hodnoty 7 sa vyvíja poškodenie organizmu.

Z lipidových ukazovateľov (krvné tuky) sa vyšetruje hladina celkového, LDL- a HDL-cholesterolu a hladina triacylglycerolov

Celkový cholesterol a LDL-cholesterol nám ukazujú mieru rizika aterosklerotických komplikácií (t. j. komplikácií z dôvodu tzv. kôrnatenia tepien), ktoré sú príčinou úmrtí u viac než 60 % pacientov s diabetom 2. typu.

Ide najmä o infarkt srdcového svalu, mozgovú príhodu a uzáver tepien dolných končatín aterosklerotickým procesom.

• Hodnoty celkového cholesterolu by mali byť pod 4,5 mmol/l, hodnoty LDL-cholesterolu by mali byť pod 2,2 mmol/l
• hodnoty HDL-cholesterolu (tzv. „dobrého, ochranného cholesterolu“), by nemali klesnúť pod 1,2 mmol/l
• hodnoty triacylglycerolov by mali byť nižšie než 1,7 mmol/l.

Hodnoty lipidov sa stanovujú v diabetologickej ambulancii hneď po zistení ochorenia, najmenej raz za rok alebo podľa potreby častejšie, hlavne pri zvýšenej hladine lipidov.

Zníženie celkového plazmatického cholesterolu o 10 % sa následne spája s 25 % redukciou výskytu koronárnej choroby srdca po piatich rokoch a pokles koncentrácie LDL-cholesterolu o 1 mmol/l sprevádza menší výskyt koronárnych príhod o 20 %. Každé zvýšenie HDL o 0,02 mmol/l znižuje úmrtnosť o 2 – 3 %, zvýšenie triacylglycerolov o 1 mmol/l zhoršuje relatívne riziko na 1,32, teda o 30 %.

Kreatinín je vedľajším produktom svalového energetického metabolizmu. Čistí sa obličkami. Stanovenie kreatinínu v moči má význam pri posudzovaní glomerulovej filtrácie a sledovaní priebehu obličkových ochorení. Glomerulárna filtrácia, teda filtrácia plazmy (krvi) obličkami, sa stanovuje výpočtom. V súčasnosti sa používa výpočet MDRD (Modification of Diet in Renal Disease). Do úvahy sa berie pohlavie, kreatinín, rasa, telesná hmotnosť a výška.

Albuminúria je prítomnosť bielkoviny albumínu v moči, ktorý sa za normálnych okolností v moči nenachádza. Je to veľmi malá bielkovina. Ak je odpad albumínu do moču menej než 30 mg/deň, nepoukazujte to na žiadne ochorenie. O proteinúrii hovoríme vtedy, ak je odpad albumínu do moču väčší než 300 mg/deň, o mikroalbuminúrii hovoríme, ak je odpad 30 – 300 mg/deň. U pacientov, u ktorých sa vyvíja diabetická nefropatia, stúpa vylučovanie albumínu do moču v pásme mikroalbuminúrie. Mikroalbuminúria je aj ukazovateľ generalizovanej cievnej choroby a často sa spája s cievnymi príhodami a ochorením srdca. Závažnosť poškodenia obličiek sa stanovuje pomerom albumín/kreatinín. U mužov je norma do 2,5 mg/mmol, u žien do 3,5 mg/mmol. Na vyšetrenie nie je potrebné moč zbierať, stačí vzorka prvého alebo druhého ranného moču.

TSH – tyreostimulujúci hormón. Uvoľňovanie hormónu riadiaceho činnosť štítnej žľazy, TSH, má nadradené centrum v mozgu. TSH priamo ovplyvňuje tvorbu hormónu štítnej žľazy. Stanovenie TSH slúži ako vstupné vyšetrenie, ktorým sa zisťuje ochorenie štítnej žľazy. Aj veľmi malé zmeny v koncentrácii hormónu štítnej žľazy spôsobujú významné zmeny v hladine TSH, preto je TSH veľmi citlivým parametrom. Často sa vyšetruje aj pri poruchách metabolizmu tukov.

Zdroj: Mokáň, M., Martinka, E., Galajda, P.: Diabetes mellitus a vybrané metabolické ochorenia. Martin 2008.