Pracovné zaradenie a diabetik za volantom

Pracovné zaradenie a diabetik za volantom

Zamestnanec trpiaci poruchou metabolizmu cukrov, diabetik, nemôže byť v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu svojej choroby diskriminovaný. Zamestnanec nemá povinnosť oznamovať zamestnávateľovi alebo budúcemu zamestnávateľovi, akou chorobou trpí. V čase neschopnosti zamestnanca na prácu z dôvodov choroby nie je možné ukončiť pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa počas tzv. ochrannej doby – PN zamestnanca. V prípade, keď zamestnanec počas zamestnania stratí schopnosť vykonávať svoje zamestnanie (miera poškodenia 40 % a uvedený stav trvá dlhšie ako 1 rok), zamestnanec by mal, v záujme ochrany vlastného zdravia, takúto skutočnosť zamestnávateľovi oznámiť. Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ktorá musí zodpovedať aktuálnej zdravotnej spôsobilosti zamestnanca. Zamestnávateľ nesmie rozviazať pracovný pomer so zamestnancom-diabetikom len z toho dôvodu, že zamestnanec má cukrovku; je oprávnený mu dať výpoveď len z konkrétnych dôvodov pevne zakotvených v Zákonníku práce. Jedným z týchto výpovedných dôvodov je síce i strata spôsobilosti zamestnanca dlhodobo vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav, avšak posúdenie tohto stavu nie je založené na voľnej úvahe zamestnávateľa, ale musí byť podložené lekárskym posudkom, rozhodnutím orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutím orgánu štátnej správy zabezpečujúcim sociálnu starostlivosť.

Výnimku tvorí prípad, keď sa na prácu, ktorú má zamestnanec vykonávať, vyžaduje určitá zdravotná spôsobilosť. Keďže vtedy môže zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou, ktorá spĺňa také požiadavky, ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný preveriť, či zdravotný stav budúceho zamestnanca mu umožňuje vykonávať dohodnutú prácu, a teda uchádzač je povinný svoj „vyhovujúci“ zdravotný stav preukázať.

Posudzovanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb pracujúcich na železnici sa riadi vyhláškou Ministerstva dopravy SR.

KONTRAINDIKÁCIE na výkon pracovnej činnosti osoby zaradenej do zmyslovej skupiny 1 až 3 sú uvedené v dokumente Príloha č. 6 k vyhláške č. 245/2010 Zb. z. v časti 3 b): „diabetes mellitus vyžadujúci liečbu diétou a inzulínom“. Výkon pracovnej činnosti sa nedovoľuje osobe zaradenej do zmyslovej skupiny 1 až 3 v zmysle citovaného dokumentu, ak daná osoba má „diabetes mellitus vyžadujúci liečbu inzulínom“. Pri pozitívnej rodinnej anamnéze diabetu mellitus treba vykonať glukózotolerančný test (test na vyšetrenie porúch metabolizmu sacharidov) pri vstupnej lekárskej prehliadke osoby uchádzajúcej sa o zaradenie do zmyslovej skupiny 1.

Pracovné činnosti na železnici sa podľa požiadaviek zaraďujú do zmyslovej skupiny 1 až 4. Do zmyslovej skupiny 1 sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých osoby vedú hnacie vozidlá po železnici.

Do zmyslovej skupiny 2 sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých osoby priamo riadia alebo kontrolujú dopravnú službu, pripravujú (zabezpečujú) vlakovú cestu, zúčastňujú sa posunu alebo sa inak bezprostredne podieľajú na doprave alebo na pohybe železničného vozidla. Ďalej sú to činnosti, kde osoby priamo dozerajú na práce, pre ktoré je predpísaná zmyslová skupina 1 alebo 2, a tie osoby, ktoré pri výkone svojej pracovnej činnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci potrebujú správny farbocit. Osoba, ktorá vykonáva práce pri posune železničného vozidla, musí mať zmyslovú skupinu 2 bez korekčných okuliarov alebo kontaktných šošoviek. Osoba, ktorá sa pri výkone práce musí riadiť návestnými znakmi, obsluhuje ich alebo ich udržuje, musí spĺňať požiadavky zmyslovej skupiny 2.

Do zmyslovej skupiny 3 sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých osoba musí vstupovať bez dozoru do priestoru koľajiska a trate, neriadi ani nekontroluje dopravu a na výkon svojej pracovnej činnosti nepotrebuje správny farbocit.

Do zmyslovej skupiny 4 sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých osoba nemá priamy vplyv na riadenie dopravy a v priestore koľajiska a trate sa pohybuje alebo pracuje pod dozorom.

Vodičský preukaz

Posudzovanie splnenia podmienok na vydanie vodičského oprávnenia je popísané v Zb. zákonov č. 413/2010 vo vyhláške Ministerstva vnútra SR z 20. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Zb. z. a ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 130/2010 Zb. z. Diabetik, ktorý robí vodičský na osobné auto, patrí do prvej skupiny vodičov, ktorý na nákladné auto alebo kamión, patrí do druhej skupiny vodičov. U diabetikov sa posudzuje stav žiadateľa, ktorý utrpel druhú ťažkú hypoglykémiu v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov.

Prvá skupina – vodiči osobných automobilov

Vodiči sa musia buď pravidelne podrobovať lekárskej prehliadke zameranej na diabetes mellitus alebo sa preukážu čestným vyhlásením, že hypoglykémiu dokážu primerane ovládať. Interval medzi prehliadkami nesmie presiahnuť 5 rokov. Spôsobilosť je vylúčená, ak sa hypoglykémia opakuje alebo sa objaví syndróm neuvedomenia si hypoglykémie.

Druhá skupina (vodiči nákladných automobilov a kamiónov)

Do úvahy sa berú: dĺžka trasy jazdy, preprava cestujúcich, preprava nebezpečného či nadrozmerného nákladu. Osoba, ktorá sa lieči inzulínom, prípadne inými liekmi, môže byť spôsobilá na výkon daného povolania na základe stanoviska z vyšetrenia, a to s podmienkou, že sa u nej v posledných 12 mesiacoch nevyskytla opakovaná hypoglykémia, ani sa ne­objavil syndróm neuvedomenia si hypoglykémie; žiadateľ sapreukáže sa čestným vyhlásením, že tento stav primerane ovláda a že si uvedomuje riziko vyplývajúce z hypoglykémie a podrobuje sa lekárskym prehliadkam u diabetológa; interval medzi prehliadkami nesmie byť dlhší ako 2 roky.

Pozor na hypoglykémiu pri šoférovaní!

U diabetika, najmä ak sa lieči derivátmi sulfonylmočoviny alebo inzulínom, patrí k rizikovým situáciám spojeným s vedením motorového vozidla hypoglykémia. Tá môže významne zhoršiť vnímanie okolia, rozhodovanie (vyhodnotenie aktuálnej situácie) a rýchlosť reakcie (schopnosť reagovať na vonkajšie podnety).

Čo je hypoglykémia?

Hypoglykémia je stav, ak je glykémia (hladina glukózy, t. j. cukru v krvi) príliš nízka – vzniká vtedy, keď hladina glukózy v krvi klesne pod 3,1 mmol/l.

Hypoglykémiu mávajú diabetici liečení inzulínom, ale môže nastať aj u pacientov liečených tabletami (perorálnymi antidiabetikami zo skupiny derivátov sulfonylmočoviny). Diabetik s dobre regulovanou cukrovkou ju zvyčajne ľahko rozpozná a rýchlo a správne lieči. Niektorí diabetici však príznaky hypoglykémie nepostrehnú. Neliečená hypoglykémia môže vyústiť až do poruchy vedomia, hypoglykemickej kómy a smrti.

Každý diabetik by mal mať pri sebe sladký nápoj, tablety hroznového cukru alebo iný zdroj rýchlo pôsobiaceho cukru (napr. cukor, piškóty, keksy, ovocie atď.).

Príčinou hypoglykémie je podanie nadmerného množstva inzulínu alebo tabliet (perorálnych antidiabetík), väčšia športová alebo iná fyzická záťaž, málo jedla, jeho neskorší príjem alebo úplné vynechanie, požitie alkoholu, zmeny v dávkovaní inzulínu, prípadne aplikácia inzulínu do namáhanej končatiny (napr. do nohy pred cvičením).

Nebezpečenstvo hypoglykémie pri šoférovaní

Nebezpečenstvo hypoglykémie spočíva v zhoršení mozgovej činnosti. Tá sa môže prejaviť napríklad spomaleným alebo neúplným vnímaním okolia a rozmazaným videním. Ďalšími prejavmi je spomalené, nesprávne alebo dokonca úplne chybné rozhodovanie sa a v konečnej fáze hypoglykémie strata vedomia.

Je samozrejmé, že strata vedomia za volantom môže mať tragické následky. Treba si však uvedomiť, že i počiatočné príznaky hypoglykémie, ktorými sú pocit nervozity a hladu, môžu významne zhoršiť reakčné schopnosti, a zapríčiniť tak kolíziu.

Ako rozpoznať hypoglykémiu

Pokles glukózy pod dolnú hranicu normy sprevádza celý rad charakteristických príznakov, ktoré na toto nebezpečenstvo upozorňujú. Príznaky môžu prichádzať v rôznom poradí, môžu byť rôznej intenzity a veľmi často, obzvlášť ak je pokles glukózy veľmi rýchly, sa niektoré príznaky nemusia prejaviť.

Najčastejšie príznaky hypoglykémie:

• intenzívny pocit hladu
• nervozita
• bledosť kože
• búšenie srdca
• potenie
• chvenie, prípadne triaška, najmä rúk

Známky ťažkej hypoglykémie:

• rozmazané videnie
• nesúvislá reč
• spomalené myslenie
• dezorientácia
• strata vedomia

Ako minimalizovať riziko hypoglykémie:

• udržiavať glykémiu počas jazdy nad hodnotou 5,5 mmol/l
• pred začiatkom jazdy si vždy zmerať glykémiu a ak je nižšia ako 5,5 mmol/l, najesť sa
• merať glykémiu počas jazdy aspoň raz za hodinu
• počas šoférovania mať po ruke sladký nápoj pre prípad blížiacej sa hypoglykémie
• nešoférovať, kým dobre nepoznáme príznaky hypoglykémie; v tomto prípade sa hypoglykémia môže objaviť náhle a vtedy nie je možné na ňu primerane zareagovať.

Čo robiť pri hypoglykémii

Pri najmenšom podozrení na hypoglykémiu treba okamžite automobil zastaviť a vybrať kľúč zo zapaľovania. Skúsení pacienti nastávajúcu hypoglykémiu už bezpečne poznajú, menej skúsení by si mali hladinu cukru overiť glukomerom. Ak ide o hypoglykémiu, treba okamžite užiť malú dávku cukru (napr. vo forme glukózového koncentrátu, kocky cukru, cukrom sladeného nápoja, nie však typu light). Odporúčané množstvo cukru sa pohybuje okolo 10 – 40 g podľa závažnosti a hodnoty glykémie. Orientačne sa dá počítať s tým, že 10 g cukru zvýši glykémiu približne o 0,7 mmol/l (1 dl ovocného džúsu alebo koly zodpovedá 10 g cukru).

Pri ťažkej hypoglykémii môže nastať situácia, že si pacient nie je schopný pomôcť sám (je dezorientovaný alebo v bezvedomí). V takýchto prípadoch sa treba pokúsiť o zlepšenie stavu rozotrením približne 20 g cukru v ústnej dutine (čo nebýva príliš efektívne) alebo aplikáciou glukagénovej injekcie (GlucaGen HypoKit), ktorú by mal mať pacient pri sebe. Žiaduce je však okamžite privolať odbornú pomoc (rýchlu záchrannú službu).

Po prekonanej hypoglykémii treba počkať minimálne 45 minút, kým sa organizmus nezotaví a kým sa jeho nervové funkcie nevrátia na obvyklú úroveň. Preto by sme sa pred uplynutím spomínaných 45 minút nemali púšťať do ďalšej jazdy.

Reakčná a brzdná dráha

Poznať tieto dve veličiny je absolútne nutné. Ukážu nám, ako rýchlo treba v cestnej premávke reagovať a akú veľkú vzdialenosť vozidlo prejde, kým zastane, ak je nutné ho náhle zastaviť.

Dráha, ktorú vozidlo prejde, kým zastaví, je daná dvoma faktormi – reakčnou dráhou a vlastnou brzdnou dráhou. Reakčná dráha je dráha, ktorú vodič prejde od okamihu, kedy zaregistruje kritickú situáciu, spracuje ju a začne brzdiť. Trvá asi jednu sekundu. V tomto čase sa však vozidlo naďalej pohybuje s nezmenenou rýchlosťou. Pri 50 km/h je reakčná dráha 14 m dlhá. Až potom sa zapájajú brzdy. Brzdná dráha závisí od danej rýchlosti, ale aj od mnohých ďalších vonkajších podmienok.

Dráha zastavenia pri rôznych rýchlostiach (tabuľka počíta s reakčným časom 1 sekundy)

Pre ilustráciu ponúkame tabuľku s reakčným časom. Všeobecne sa odporúča, aby vzdialenosť (odstup) medzi pohybujúcimi sa vozidlami zodpovedala dráhe, ktorú vozidlo prejde za 2 sekundy.

Dráha, ktorú vozidlo prejde za čas, kým vodič zareaguje na podnet.

Jazda za nepriaznivých okolností

Hmla

• nepredbiehať
• použiť hmlové svetlá
• udržiavať dostatočnú vzdialenosť od kraja i stredu vozovky
• pri veľmi zlej viditeľnosti stiahnuť okná alebo zastaviť

Dážď

• pozor na šmyk
• pozor na „vodnú sprchu“ pri jazde za nákladným vozidlom a pri jeho predbiehaní
• pri daždi treba mať k dispozícii kvalitnú zmes v ostrekovači na umytie čelného skla

Noc

• čisté predné sklo zreteľne zvyšuje viditeľnosť
• je lepšie sa držať pri stredovej deliacej čiare vozovky
• pozor na mikrospánok – ten často vyvoláva sledovanie červených svetiel vozidla pred nami
• pozor na neosvetlených cyklistov a motoristov, najmä pri jazde cez obec

Sneh

• nezanedbávať výmenu zimných pneumatík: brzdná dráha na snehu (pri rýchlosti 50 km/h) pri zimných pneumatikách je 43 m
• pozor na šmyk
• pozor pri teplotách okolo 0º C, keď najčastejšie vzniká námraza.

Informácie sú spracované na základe publikácie autorov Doc. MUDr. Viera Doničová, PhD. a MUDr. Jozef Lacka, PhD.: „Diabetik za volantom“.