Všetko o cukrovke

Delenie cukrovky

Ľudské telo potrebuje energiu, aby mohlo správne fungovať. Pre vlastnú tvorbu energie používa vonkajšie zdroje (jedlo).

Energiu si zabezpečujeme z troch základných živín v potrave. Sú to cukry, tuky a bielkoviny. Zdrojom cukrov je múka, zemiaky, ryža, ovocie (ovocný cukor čiže fruktóza), zelenina, ale aj jednoduché cukry ako repný cukor (sacharóza), mliečny cukor (laktóza). Aby sa zložené cukry (polysacharidy) premenili na energiu, najprv sa v tráviacom trakte rozložia na malé čiastky. Jedna z nich je glukóza. Potom sa prenášajú krvnými cievami do buniek, kde sa vytvára energia.

Glukóza je základný zdroj energie využívaný v ľudskom tele. Medicínsky výraz pre glukózu v krvi je glykémia: glyc = glukóza + (h)aema = krv. Glukóza v krvi sa môže jednoducho merať z venóznej (žilovej) alebo kapilárnej krvi (napr. krv z končeka prstov). Energia sa uchováva vo forme glykogénu v pečeni a vo svaloch ako „energetická rezerva“. Glykogénová rezerva sa používa napríklad počas stavu nalačno (v noci), alebo po telesnom cvičení. Pečeň takisto môže tvoriť glukózu z ostatných zdrojov energie, z bielkovín a tuku.

Normálna hodnota cukru v krvi (glykémia) je do 5,5 mmol/l a po jedle menej ako 7,8 mmol/l. Pri hodnote viac ako 10 mmol/l sa glukóza začína vylučovať močom.

Po jedle sa zložené cukry strávia a vstupujú do krvného obehu, ktorý ich roznáša do buniek. Inzulín pomáha svalom, pečeni a tukovému tkanivu vo využití cukru z krvi. Je to hormón, ktorý tvoria tzv. B-bunky v podžalúdkovej žľaze (pankrease) a tá ho následne vylučuje. Aj pečeň potrebuje inzulín, aby sa začal proces uchovávania glukózy vo forme zásoby (glykogénu).

Úloha inzulínu v ľudskom tele

Pri nedostatku inzulínu alebo pri jeho nedostatočnom účinku dochádza k poruche využitia cukru (glukózy) v bunke. Bunky začínajú používať ako zdroj energie tuky, ktoré sa však nedajú dobre využiť. Vznikajú silné kyseliny, ktoré okysľujú vnútorné prostredie organizmu. Ich vylučovanie môžeme zmerať jednoduchým vyšetrením moču – prúžkom na ketolátky. Ich prítomnosť je varovným príznakom.

Pri nedostatočnom pôsobení inzulínu dochádza aj k zvýšenému odbúravaniu bielkovín, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou buniek. Ich odbúravanie a spracovávanie v pečeni vyvoláva zvýšenie glykémie (hladiny glukózy v krvi). Pri cukrovke bunky trpia nedostatkom uprostred nadbytku.

Proti inzulínu pôsobí viacero hormónov: glukagón, adrenalín, noradrenalín a kortizol. Najsilnejší z nich je glukagón. Vylučujú ho tzv. A-bunky pankreasu v závislosti od koncentrácie cukru v krvi. Uľahčuje uvoľňovanie glukózy z glukózového zásobníka v pečeni a vyvoláva tvorbu glukózy z iných zdrojov.

Kortizol začína pôsobiť na svitaní. Zvyšuje hladinu glukózy, t. j. energie či paliva na začínajúci sa deň.

Adrenalín a noradrenalín zvyšujú hodnotu cukru v krvi v stresovej situácii. Organizmus má pripravenú energiu, aby sa svaly mohli zapojiť a aby sa situácia mohla vyriešiť.

Faktory ovplyvňujúce glukózu v krvi

Príznaky cukrovky

Pri vyšších hodnotách cukru v krvi sa vylučuje veľké množstvo glukózy do moču; glukóza na seba viaže vodu a pacient je nútený často a veľa močiť, niekedy aj 3 až 4 litre za deň. Telo sa bráni strate tekutín ich zvýšeným príjmom. Niekedy pacient pociťuje sucho v ústach, najčastejšie v noci. Na základe veľkých strát energie pacienti uvádzajú slabosť a nevýkonnosť. Niekedy dochádza k poklesu hmotnosti – chudnutiu. Veľmi často pacienti pociťujú svrbenie v genitálnej oblasti. Časté sú infekcie v močovo-pohlavnej oblasti (opakované zápaly močových ciest), ochorenia spôsobené hubami a plesňami. Prejavom sú aj nehojace sa hnisavé infekcie kože. Veľa ráz pacienta privádza k lekárovi zhoršenie zraku, najmä zhoršenie videnia do diaľky, za šera alebo dojem, že mu pred očami plávajú čierne útvary. Prejavom cukrovky je aj strata citlivosti prstov dolných končatín, pocit pálivých bolestí niektorých prstov, drobné svalové zášklby na dolných končatinách (najmä v noci), pocit chôdze akoby v ponožkách. Niekedy sa vyskytuje svrbenie. Najzávažnejším prejavom je život ohrozujúci stav, ktorý sa prejavuje až kómou, plytkým zrýchleným dýchaním v dôsledku silného okyslenia organizmu, vysokých hodnôt cukru v krvi a straty tekutín (dehydratácie).

Pri cukrovke 2. typu sú príznaky menej výrazné, tento typ často prebieha dlhý čas bez akýchkoľvek známok a prejaví sa až komplikáciami cukrovky. Spomenuté príznaky sa môžu vyvinúť veľmi rýchlo.

V súčasnosti sa cukrovka neraz zistí pri preventívnom vyšetrení alebo pred plánovanou operáciu, keď nie sú prítomné žiadne príznaky, alebo sú veľmi mierne. Znamená to, že sa nerozvinú tak ako pri prirodzenom priebehu ochorenia. To, že pacient nemá príznaky cukrovky, neznižuje mieru jeho rizika. Samotná zvýšená glykémia – aj bez príznakov – predstavuje pre neho vysoké riziko.

Čo je cukrovka

Cukrovka, diabetes mellitus, je ochorenie rozmanitého pôvodu, pre ktoré je príznačné dlhodobé zvýšenie glukózy v krvi (hyperglykémia) s poruchou látkovej premeny cukrov, tukov a bielkovín; je spôsobené poruchou vylučovania inzulínu, pôsobenia inzulínu alebo oboch porúch súčasne.

O cukrovke hovoríme vtedy, ak je hodnota cukru v krvi nalačno viac ako 7,00 mmol/l a 2 hodiny po jedle alebo pri náhodnom stanovení viac ako 11,00 mmol/l.

Prečo sa vyvíja cukrovka?

Cukrovka 2. typu je spôsobená najmä:

• inzulínovou rezistenciou
• porušenou funkciou B-buniek zapríčinenou zníženým vylučovaním inzulínu
• zníženým pôsobením hormónov tvoriacich sa v čreve a žalúdku.

Pri cukrovke počet alebo funkcia buniek, ktorých úlohou je tvorba inzulínu, klesne na polovicu. Prečo sa tak deje? Telo vie, že príliš veľa energie mu škodí. Bráni sa prijímaniu energie „uzamknutím zámkov“. Avšak B-bunky určené na tvorbu kľúčov k zámkom (inzulínu) majú signál, že energie ukrytej v glukóze (cukre v krvi) je príliš veľa, a teda tvoria kľúče (inzulín), aby vpustili do buniek energiu. Kľúčov je potrebné vytvoriť viac, a preto sa B-bunky postupne vyčerpajú a odumrú. Odborne sa tento jav nazýva inzulínová rezistencia. Znamená to, že na dosiahnutie toho istého účinku treba oveľa viac účinnej látky. Uvedený proces zapríčiňuje vývoj cukrovky najmä u tučných ľudí. Ak klesne hmotnosť, vždy sa zlepší citlivosť na telu vlastný alebo dodávaný inzulín.

Na začiatku majú pacienti s cukrovkou 2. typu vysokú hladinu inzulínu, aby sa kompenzovala inzulínová rezistencia. Napriek tomu je inzulínová sekrécia, ako reakcia na zmeny glukózy, poškodená. Mnohí ľudia s 2. typom cukrovky majú roky po stanovení diagnózy taký nízky stupeň vylučovania inzulínu, že je nutná inzulínová liečba.

Základné informácie o diabetes mellitus – cukrovke

Cukrovka 2. typu je dlhodobé a postupujúce ochorenie, pri ktorom postupne zaniká funkcia a počet B-buniek. V súčasnosti nepoznáme žiaden liek, čo by dokázal bunky obnoviť alebo plne im vrátiť funkciu. Lieky, ktoré máme k dispozícii, dokážu korigovať priebeh ochorenia, znižovať výskyt komplikácií, ale predpokladom úspechu je spolupráca pacienta – tá spočíva v racionalizácii životného štýlu, teda v diéte, znížení hmotnosti a pohybe. Pacient svojím aktívnym prístupom k liečbe výrazne spomaľuje priebeh ochorenia. Štúdiom skupín s vysokým výskytom cukrovky sa zistilo, že hlavným činiteľom okrem dedičnosti je kombinácia veľmi malej telesnej aktivity s konzumáciou veľkého množstva vysoko kalorickej stravy nevhodného zloženia, čo spôsobuje tučnotu značnej časti ľudí žijúcich týmto spôsobom života.

Delenie cukrovky

Cukrovka 2. typu (diabetes mellitus 2. typu) sa vyskytuje najčastejšie. Vzniká v dospelosti, ale v súčasnosti postihuje aj mladších ľudí. Trpia ňou osoby najmä s vyššou telesnou hmotnosťou a sedavým spôsobom života. Veľmi často sa vyskytuje u pokrvných príbuzných (matka, otec, súrodenci, tety, strýkovia). Jej príznaky nie sú výrazné, ochorenie prebieha dlhé roky bez akýchkoľvek známok. Veľmi často sa prejaví až závažnými komplikáciami. Mnohokrát jej predchádza hraničná glykémia nalačno, porucha glukózovej tolerancie a cukrovka zistená počas ťarchavosti.

Cukrovka 1. typu (diabetes mellitus 1. typu) je ochorenie, pri ktorom zanikli B-bunky, ktoré tvoria inzulín v pankrease. Veľa ráz sa prejaví po prekonanej infekcii. Telo si vytvára protilátky proti vlastným bunkám, čím ich ničí. Inzulín je nevyhnutný pre zachovanie života, preto sa tento typ cukrovky prejaví výraznými príznakmi: veľkým smädom a častým močením, závratmi a spavosťou, plytkým a zrýchleným dýchaním, čo súvisí s rozvratom vnútorného prostredia. Vyskytuje sa najčastejšie u mladých ľudí.

Zvláštnym typom diabetu je LADA diabetes – latentný (skrytý) autoimunitný diabetes mellitus dospelých. Charakterizuje ho postupný zánik B-buniek a potreba inzulínovej liečby v neskoršom období života.

Iné typy diabetu

Ide o prípady, keď je príčina známa. Najčastejšie vznikajú v dôsledku užívania liekov (kortikosteroidy), ďalej pri ochoreniach, kde je poškodená veľká časť pankreasu, napr. nádory a zápaly, pri poškodení chemikáliami, pri poruchách žliaz s vnútorným vylučovaním. Do tejto skupiny patria aj niektoré typy cukrovky, pri ktorých je porucha účinku inzulínu, ale zaraďujeme sem aj určité geneticky podmienené ochorenia a genetické poruchy B-buniek. Geneticky podmienená cukrovka sa najčastejšie prejaví u detí a mladistvých.

Ďalším typom je diabetes mellitus, ktorý vzniká počas ťarchavosti (tehotenská, gestačná cukrovka). Objavuje sa približne u 3 % ťarchavých žien v dôsledku hormonálnych zmien. V súčasnosti všetky tehotné ženy absolvujú záťažový test glukózou, ktorým sa ochorenie zistí. O tomto type cukrovky hovoríme vtedy, ak je glykémia nalačno viac ako 5,6 mmol/l a 2 hodiny po záťaži viac ako 7,8 mmol/l. Vyššia hodnota glykémie predstavuje riziko pre plod aj pre matku. Pre matku sa zvyšuje riziko vzniku cukrovky v neskoršom období na úrovni 70 %.

Cukrovka a poruchy metabolizmu tukov

Je dokázaný vzťah medzi počtom úmrtí na koronárnu chorobu srdca (chorobu vencovitých tepien) a hladinou celkového cholesterolu nad 4,6 mmol/l. Dôkazy, že zníženie koncentrácie cholesterolu v krvi zmenšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, sú jednoznačné. Zníženie celkového cholesterolu o 10 % sa spája s 25 % znížením výskytu ochorení srdca po piatich rokoch.

Pokles koncentrácie LDL-cholesterolu o 1 mmol/l sprevádza zníženie výskytu srdcových príhod o 20 %. Každé zvýšenie HDL-cholesterolu o 0,02 mmol/l zmenšuje riziko úmrtia o 2 – 3 %. Zvýšenie triacylglycerolov o 1 mmol/l zhoršuje riziko o 30 %.

Diabetici sa automaticky zaraďujú do skupiny pacientov s veľmi vysokým rizikom, preto sa musia liečiť, ak majú zvýšené hodnoty cholesterolu. Ak Vám lekár predpíše liek, má na to dôvod. Prečítajte si písomnú informáciu pre používateľa, aby ste vedeli rozpoznať nežiaduce účinky, a neodôvodnene neprerušujte užívanie predpísaného lieku. Každým dňom zmenenej životosprávy a užívaním lieku si znižujete riziko vzniku infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody.

Cieľová hladina LDL-cholesterolu by mala byť pod 2,2 mmol/l u pacienta po cievnej mozgovej príhode (mŕtvici) alebo po infarkte myokardu. U diabetikov bez uvedených komplikácií by mala byť pod 3,0 mmol/l.

Odporúčania na zníženie hladiny LDL-cholesterolu

Pri znižovaní hladiny LDL-cholesterolu (ľudovo nazývaného „zlého“ cholesterolu) sa stačí riadiť jednoduchými radami.

Vylúčte z jedálneho lístka viditeľné tuky, rozdeľte si tanier na polovicu. Najprv si naložte na polovicu taniera zeleninu, potom na druhú polovicu svoje zvyčajné jedlo.

Už touto prvou radou sa Vám výrazne upraví hodnota cholesterolu.

Zelenina obsahuje veľa vlákniny, ktorá ho pomáha vylučovať. Na to, aby ste si zlepšili ochranný cholesterol (HDL), začnite sa viac pohybovať. Celkovo si tým znížite srdcovo-cievne riziko.

Výber správnych potravín

Ryby, mäso

Rozhodnite sa pre rybu namiesto tučného mäsa (bravčový bôčik, slanina, klobása).

Eskimáci žijú dlho, aj keď jedia iba mäso. Je to preto, lebo konzumujú veľa morských rýb, ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny. Najvhodnejšie sú morské ryby ako losos, makrela. Naopak, plody mora a kôrovce (napr. krevety, ustrice, sépie alebo kaviár) obsahujú veľmi veľa LDL-cholesterolu (138 až 300 mg cholesterolu na 100 g). Kombinujte slede (81 g cholesterolu) s jogurtovým dressingom namiesto majonézy.

Z mäsa sa odporúča hovädzina. Obsahuje kyselinu stearovú, ktorá pomáha zvyšovať hladinu „dobrého“ HDL-cholesterolu a znižovať hladinu „zlého“ LDL-cholesterolu. Konzumujte chudé kuracie mäso (napr. kuracie prsia namiesto kurčaťa s kožou). Znížite tým príjem LDL-cholesterolu o 15 mg na 100 mg porciu. Nejedzte vnútornosti (100 g pečene, obličiek alebo srdiečok obsahuje 300 mg cholesterolu). Klobásu, špekáčiky (v 100 g je 96 mg cholesterolu) jedzte s celozrnným chlebom a so šalátom. Uspokojte sa s jedným vajíčkom na raňajky cez víkend (jeden žĺtok má v sebe 300 mg cholesterolu). Dajte pozor na prísun „skrytých“ vajec v koláčoch, omáčkach a pod.

Mlieko a mliečne výrobky

V jedálnom lístku obmedzte maslo (v 100 g je 125 – 300 mg cholesterolu). Zjedzte len pár gramov denne.

Vyberte si správny syr vzhľadom na obsah tuku. Konzumujte mäkké zrejúce syry (typ Limburger) namiesto mozzarelly. Porcia 100 g mozzarelly so 45 % obsahom tuku v sušine zaťaží Váš organizmus až 46 mg cholesterolu, kým 100 g mäkkého zrejúceho syra s 20 % obsahom tuku v sušine len 21 mg cholesterolu. V súčasnosti sa odporúča konzumácia nízkotučného mlieka namiesto plnotučného – rozdiel v príjme cholesterolu tým znížite o 50 %. Vhodné sú margaríny obsahujúce omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Na pečenie nepoužívajte stužené tuky.

Ochucovanie šalátov

Čerstvé šaláty ochucujte len malým množstvom 30 % smotany (109 mg cholesterolu na 100 g), lepšie je však nahradiť ju nízkotučným jogurtom. Do šalátov používajte olivový olej. Jednoduché a viacnásobne nenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté v olivovom, slnečnicovom a repkovom oleji Vám pomôžu znížiť hladinu cholesterolu.

Iné požívatiny

Vlašské orechy sú bohaté na obsah omega-3 mastných kyselín. Jedzte ich namiesto maslových keksov. Konzumujte sójové bôby, hrášok a iné strukoviny, lebo pomáhajú zabraňovať vstrebávaniu cholesterolu z potravy do krvi.

Prehľad vhodných a nevhodných potravín pre ľudí s vysokou hladinou LDL-cholesterolu

Súhrnné odporúčanie

• S výnimkou rýb obmedziť konzumáciu živočíšnych tukov.
• Živočíšne tuky nahradiť rastlinnými olejmi.
• 5-krát denne konzumovať zeleninu, ovocie.
• Piť dostatok nealkoholických a nesladených nápojov.
• Pri nadváhe znížiť množstvo stravy.
• Alkohol zvyšuje koncentráciu tuku v krvi, má tiež vysoký obsah energie (kalórií).
• Každý deň sa pohybujte.

Kto by mal užívať lieky na prevenciu vzniku závažných ochorení?

• Pacienti s prejavujúcim sa aterosklerotickým srdcovo-cievnym ochorením.
• Osoby bez príznakov, ale s vysokým rizikom.
  • Osoby s viacerými rizikovými faktormi, čo spôsobuje zvýšenie celkového rizika srdcovo-cievneho ochorenia (v jeho dôsledku 10-ročné riziko úmrtia predstavuje ≥ 5 %).
  • Osoby s cukrovkou 2. typu alebo cukrovkou 1. typu s mikroalbuminúriou.
  • Osoby s výrazným zvýšením hodnoty jedného rizikového faktora, najmä ak sa spája s poškodením cieľového orgánu.
• Blízki príbuzní osôb s predčasným aterosklerotickým srdcovo-cievnym ochorením alebo osôb s mimoriadne vysokým rizikom (úmrtie príbuzného muža mladšieho ako 55 rokov a ženy mladšej ako 65 rokov na infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu).

Ciele prevencie srdcovo-cievnych ochorení

• Pomáhať osobám s nízkym rizikom srdcovo-cievnych chorôb udržať si tento stav doživotne a pomáhať zmenšovať riziko osobám so zvýšeným celkovým rizikom týchto chorôb.
• U osôb, ktoré majú tendenciu ostať zdravé, dosiahnuť nasledujúce charakteristiky životného štýlu:
  • nefajčenie,
  • zdravá výživa,
  • telesná aktivita: 30 minút stredne intenzívnej aktivity denne,
  • index telesnej hmotnosti (BMI) < 25 kg/m2 a predchádzanie vzniku centrálnej obezity (BMI je pomer váhy k ploche tela, t. j. kg/výška x výška),
  • tlak krvi (TK) < 140/90 mmHg,
  • hladina celkového cholesterolu < 5 mmol/l,
  • hladina LDL-cholesterolu < 3 mmol/l,
  • koncentrácia cukru v krvi (glykémia) < 6 mmol/l.
• U vysokorizikových osôb, najmä s prejavujúcim sa (manifestným) srdcovo-cievnym ochorením alebo cukrovkou, dosiahnuť prísnejšiu kontrolu rizikových faktorov:
  • hodnota krvného tlaku < 130/80 mmHg, ak je dosiahnuteľná,
  • hodnota celkového cholesterolu < 4,5 mmol/l s možnosťou až < 4 mmol/l, ak je dosiahnuteľná,
  • hodnota LDL-cholesterolu < 2,5 mmol/l s možnosťou až < 2 mmol/l, ak je dosiahnuteľná,
  • hodnoty glykémie nalačno < 6 mmol/l a HbA1c < 6,5 %, ak sú dosiahnuteľné.

Dedičnosť a cukrovka

Pri vstupnom vyšetrení sa lekár pýta na ochorenia najbližších príbuzných, aby mohol u nich ochorenie zachytiť včas. Výskyt cukrovky v rodine je veľmi cennou informáciou, ktorá môže ochrániť ostatných členov rodiny. Je dobré, keď viete poskytnúť informáciu aj o starých rodičoch, ich súrodencoch, svojich bratoch a sestrách s cukrovkou, o tom, či mali cukrovku všetci v rodine, kedy ochorenie začalo (napr. či už v mladosti), či si podávali inzulín, prípadne viete o výskyte aj iných ochorení (ako napr. ochorenia štítnej žľazy alebo žliaz s vnútorným vylučovaním).

Pri najrozšírenejšom type cukrovky, čo je diabetes mellitus (DM) 2. typu, je typický výskyt v niektorých rodinách. Riziko vzniku cukrovky u pacientov s diabetom mellitus 2. typu uvádza nasledujúca tabuľka.

Ak ste sami rodičmi a máte cukrovku 2. typu, je vhodné, aby ste o tom informovali aj svoje deti.

Vo väčšine prípadov ide o gény, ktoré dovolia vzniknúť ochoreniu, ale ho nevyvolajú. Prejaví sa iba vtedy, ak sú prítomné rizikové faktory.

• Výskyt jedného z uvedených faktorov vyžaduje testovanie glykémie raz ročne:
• výskyt cukrovky v priamom príbuzenstve
• výskyt zvýšených hodnôt krvného cukru v minulosti
• výskyt cukrovky v tehotenstve
• zvýšená telesná hmotnosť alebo tučnota
• zvýšené hodnoty krvného tlaku
• zvýšené hodnoty krvných tukov
• ochorenie srdca v prítomnosti alebo minulosti.

Všetky rizikové skupiny by mali mať vyšetrenú hladinu krvného cukru nalačno raz ročne. V prípade, že hladina presahuje 5,6 mmol/l, odporúča sa vyšetrenie u špecialistu-diabetológa, ktorý stanoví diagnózu a ďalší postup.

V prípade, že hladina je 5,5 mmol/l a nižšia, stačí zopakovať vyšetrenie o rok. Všetci ostatní, ktorí majú nad 40 rokov a nemajú spomenuté rizikové faktory cukrovky, by mali byť vyšetrení raz za 3 roky. K základnému vyšetreniu patrí okrem hladiny krvného cukru aj vyšetrenie hladiny cholesterolu, triacyglycerolov (krvných tukov) a meranie krvného tlaku.

Základným vyšetrením je glukózový tolerančný test. Vypije sa 75 g glukózy. Vyšetrenie sa stanovuje z odberu zo žily. Pacient má cukrovku, ak je hodnota cukru v krvi nalačno viac ako 7,0 mmol/l a 2 hodiny po záťaži viac ako 11 mmol/l. Hodnota medzi 5,6 – 7 sa nazýva hraničná glykémia nalačno a hodnoty po záťaži medzi 7,8 – 11 sa nazývajú porucha glukózovej tolerancie. Ak pacient nezmení životný štýl, pri oboch stavoch je vysoké riziko rozvoja cukrovky.

Dedičnosť a diabetes mellitus 1. typu

Viac ako 90 % pacientov s DM 1. typu nemá príbuzného s cukrovkou. Riziko vzniku u detí a súrodencov diabetika je 10- až 15-krát vyššie ako v bežnej populácii. Genetická náchylnosť na vznik ochorenia nie je dostatočnou podmienkou vzniku ochorenia.

Sú aj typy cukrovky, pri ktorých sa ochorenie prenáša. Vtedy ide o poruchu génu. Dnes sa uvedené gény dajú testovať. Pre tieto typy býva charakteristický výskyt vo viacerých generáciách po sebe, výskyt aj u súrodencov, miernejší nástup ako aj priebeh cukrovky. Pri rozpoznaní týchto foriem je možné cukrovku liečiť tabletami (derivátmi sulfonylmočoviny).

Na Slovensku sa dá urobiť genetické vyšetrenie pri podozrení na genetickú formu diabetu v laboratóriu Diabgene, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, Bratislava. http://www.diabgene.sk

Vysoký krvný tlak

Ak sa opakovane nameria krvný tlak (TK) vyšší ako 140/90 mmHg, hovoríme o artériovej hypertenzii. Vysoký krvný tlak sa vyskytuje u 60 – 80 % pacientov s diabetom mellitus (DM) 2. typu a u 40 % pacientov s DM 1. typu.

Pacientom s DM a s vysokým krvným tlakom hrozí štyrikrát vyššie riziko srdcových ochorení a zároveň infarktov myokardu, náhlych cievnych mozgových príhod, problémov s obličkami a so zrakom než ľuďom bez tohto ochorenia.

U diabetikov 1. typu sa artériová hypertenzia zvyčajne spája s rozvojom diabetickej nefropatie (poškodenia obličiek). K postupnému zvyšovaniu krvného tlaku dochádza súčasne s objavením sa mikroalbuminúrie. U pacientov s DM 2. typu artériová hypertenzia zvyčajne predchádza stanoveniu DM. Veľkú úlohu v rozvoji zohráva ateroskleróza (ľudovo „kôrnatenie“) tepien obličkových ciev.

Regulácia krvného tlaku je rovnako dôležitá ako kontrola hladiny cukru v krvi (glykémie). Krvný tlak sa meria v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg). Hodnota sa uvádza dvoma číselnými údajmi, ktoré popisujú tlak vo vnútri najväčšej cievy v tele, v aorte – srdcovnici. Vyššie číslo je systolický tlak. Je zaznamenaný vo chvíli, keď sa srdce sťahuje a vháňa krv do celého tela. Nižšie číslo je diastolický tlak. Ten sa zaznamená vo chvíli, keď srdce odpočíva a plní sa krvou.

Máme dôkazy, že správna liečba vysokého krvného tlaku znižuje výskyt kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) príhod o 25 %, infarktu myokardu o 20 %, cievnej mozgovej príhody o 32 %.

Ako liečiť?

Úprava životného štýlu obsahuje: redukciu telesnej hmotnosti u jedincov s nadváhou alebo obezitou; zníženie príjmu soli na < 3,8 g/deň (príjem sodíka < 1,5 g na deň); obmedzenie príjmu alkoholu na maximálne 10 – 30 g na deň u mužov (1 – 3 bežné dávky destilátu, 1 pohár vína alebo 1 – 2 malé pivá), u žien maximálne 10 – 20 g na deň (1 – 2 uvedené nápoje) a pravidelnú telesnú aktivitu u osôb so sedavým spôsobom života, minimálne však 5 – 6 km denne. Odporúča sa, aby pacienti jedli viac ovocia a zeleniny (4 – 5 porcií, t. j. 300 g denne) a aby znížili príjem nasýtených tukov a cholesterolu.

Cieľový krvný tlak

Zvýšenie krvného tlaku o 20/10 mmHg nad normu zvyšuje riziko kardiovaskulárnej príhody dvojnásobne, preto sa usilujeme docieliť hodnoty krvného tlaku také, ako uvádzame nižšie.

U diabetikov mladého a stredného veku sa odporúčajú cieľové hodnoty krvného tlaku 130/85. Pri poškodení obličiek (proteinúrii vyššej ako 1 g) 125/75.

U diabetikov staršieho veku s viacročnou systolickou hypertenziou sa má tlak krvi postupne znižovať na 160 a menej, s cieľom dosiahnuť 140/90.

Pri liečbe albuminúrie/nefropatie sa používajú lieky nazývané ACE-inhibítory alebo antagonisty angiotenzínového receptora.

Slovenská diabetologická spoločnosť odporúča kontrolovať krvný tlak pri každej návšteve v diabetologickej ambulancii. V prípade, že hodnotu krvného tlaku máte 140/80 a vyššiu, mali by ste si v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov opakovane merať krvný tlak a ďalšími vyšetreniami presne stanoviť, či nejde o hypertenziu.

Na vyšetrenie lekárovi príďte po tom, ako ste lieky užili. Neužitie liekov v deň návštevy znemožňuje lekárovi posúdiť Váš krvný tlak. Priaznivé účinky antihypertenzívnej liečby sú navodené samotným znížením TK a sú do veľkej miery nezávislé od toho, ktorá látka sa použije. Betablokátory sa môžu vyznačovať zníženou schopnosťou ochrany proti mŕtvici, hoci koronárnym príhodám (príhodám na vencovitých tepnách) a úmrtnosti zabraňujú rovnako účinne ako iné látky. Podávanie betablokátorov sa navyše ukázalo prospešné pre pacientov s bolesťami v hrudníku (pocit tlaku na hrudník, angina pectoris), srdcovým zlyhávaním a prekonaným infarktom myokardu. Betablokátory sú voľbou pre úvodnú aj udržiavaciu liečbu. Môžu navodzovať prírastok telesnej hmotnosti, majú nežiaduci vplyv na metabolizmus lipidov (tukov) a zvyšujú (v porovnaní s ostatnými látkami) výskyt novodiagnostikovaného diabetu. Rozhodnutie treba zvážiť u pacientov s metabolickým syndrómom a jeho hlavnými súčasťami. To isté sa vzťahuje aj na tiazidové diuretiká (močopudné lieky), ktoré majú dyslipidemické a diabetogénne účinky, najmä ak sa použijú vo vyšších dávkach. Pri vazodilatačných (rozširujúcich cievy) betablokátoroch tieto metabolické účinky môžu byť menej výrazné. Liečivá ACE-inhibítory a antagonisty angiotenzínového receptora sa ukázali ako osobitne účinné pri redukcii hypertrofie ľavej srdcovej komory vrátane jej fibrotickej zložky, mikroalbuminúrie, proteinúrie, pri zachovaní funkcie obličiek a oddialení terminálnej obličkovej nedostatočnosti (renálnej insuficiencie). Vápnikové antagonisty okrem toho, že sú účinné pri liečbe hypertrofie ľavej srdcovej komory, zdajú sa osobitne prínosné v spomalení hrubnutia ciev na krku a aterosklerózy. Na dosiahnutie vyhovujúceho TK je často potrebná kombinovaná liečba. Uprednostňujú sa lieky, ktoré majú predĺžený účinok, dokumentovanú schopnosť znižovať krvný tlak a sú účinné počas 24 hodín pri užívaní raz denne. Zjednodušenie liečby zlepšuje dodržiavanie liečebného režimu, kým efektívne 24-hodinové regulovanie TK má prognostický význam, ktorý rozširuje význam kontroly TK meraného v ordinácii.

Priority prevencie srdcovo-cievnych ochorení v klinickej praxi

• acienti s prejavujúcim sa aterosklerotickým srdcovo-cievnym (kardiovaskulárnym ochorením, skratka KVO).
• Asymptomatickí jedinci (t. j. bez príznakov choroby), ktorí majú vysoké riziko rozvoja KVO pre:
  • prítomnosť viacerých rizikových faktorov, čo spôsobuje zvýšené celkové riziko KVO (10-ročné riziko KV úmrtia ≥ 5 %),
  • diabetes 2. typu alebo diabetes 1. typu s mikroalbuminúriou,
  • výrazné zvýšenie hodnoty jedného rizikového faktora, najmä ak sa spája s poškodením cieľového orgánu.
• Blízki príbuzní osôb s predčasným aterosklerotickým KVO alebo osôb s mimoriadne vysokým rizikom.

Ciele prevencie kardiovaskulárnych ochorení

• Pomáhať osobám s nízkym rizikom srdcovo-cievnych ochorení udržať si tento stav doživotne a pomáhať redukovať riziko osobám so zvýšeným celkovým rizikom srdcovo-cievneho ochorenia.
• U osôb, ktoré majú tendenciu ostať zdravé, dosiahnuť nasledujúce charakteristiky životného štýlu:
  • nefajčenie,
  • zdravá výživa,
  • stredne intenzívna telesná aktivita 30 minút denne,
  • index telesnej hmotnosti (BMI) < 25 kg/m2 a predchádzanie vzniku centrálnej obezity,
  • TK < 140/90 mmHg,
  • hladina celkového cholesterolu < 5 mmol/l,
  • hladina LDL-cholesterolu < 3 mmol/l,
  • koncentrácia cukru v krvi (glykémia) < 6 mmol/l.
• U vysokorizikových osôb, najmä s prejavujúcim sa srdcovo-cievnym ochorením alebo diabetom, dosiahnuť prísnejšiu kontrolu rizikových faktorov:
  • hodnota krvného tlaku < 130/80 mmHg, ak je dosiahnuteľná,
  • hodnota celkového cholesterolu < 4,5 mmol/l s možnosťou až < 4 mmol/l, ak je dosiahnuteľná,
  • hodnota LDL-cholesterolu < 2,5 mmol/l s možnosťou až < 2 mmol/l, ak je dosiahnuteľná,
  • hodnoty glykémie nalačno < 6 mmol/l a HbA1c < 6,5 %, ak sú dosiahnuteľné.